VLADIVOSTOK - Rusko je jednou z 23 krajín, na územie ktorých si Čína robí nároky. V prípade Ruska sa jedná asi o 160.000 km2, teda územie 3 krát väčšie, ako je rozloha Slovenska. Podľa posledných vyhlásení sú ale nároky Číny zdá sa väčšie.

Ruské veľvyslanectvo zverejnilo na stránkach čínskej sociálnej siete Weibo video z osláv 160. výročia založenia Vladivostoku. Reakcie čínskych diplomatov a novinárov boli prekvapivé.

Čínske reakcie vrdia, že Vladivostok patrí historicky Číne, nakoľko to bola Qingova manchúrska vlasť a k ruskej ríši bola pripojená až v roku 1860 potom, čo bola počas druhej ópiovej vojny Čína porazená Britmi a Francúzmi.

Shen Shiwei 沈 诗 伟 (@shen_shiwei) 2. júla 2020, novinár čínskej štátnej globálnej televíznej siete (CGTN), „Tento tweet veľvyslanectva Ruska v Číne nie je na Weibo vítaný. História Vladivostoku je z roku 1860, keď Rusko postavilo vojenský prístav. Ale mesto malo pôvodný názov Haishenwai a patrilo Číne predtým, ako ho Rusko na základe nespravodlivej Pekinskej zmluvy pripojilo k svojmu impériu.“

CGTN v poslednej dobe zintenzívnil vyhlásenia o územných požiadavkách krajiny. Naposledy to boli tweety o Indii, ale prekvapil tweet o najvyššej hore sveta „V piatok sa na oblohe nad horou Qomolangma, známou tiež ako Mount Everest, v čínskej Tibetskej autonómnej oblasti, objavil mimoriadny slnečný svit.“

Tu je tweet, ktorý @CGTNOfficial odstránila. https://t.co/MC7DzuPQY9 pic.twitter.com/jZfmxZkd3s

  • Palki Sharma (@ Palkisu) 10. mája 2020

Bola to, samozrejme, súčasť pekingských pokusov zmeniť pozíciu najvyššieho vrcholu na svete, Mt. Everest zvýraznením jeho tibetskej strany a lesklým pohľadom na nepálsku stranu.

Nároky Číny voči ruskému Vladivostokovi sa však neobmedzujú iba na štátne médiá. Vstúpili dokonca aj čínski diplomati. Podľa Zhang Heqinga, vlčieho bojovníka z Číny, momentálne na misii v Pakistane, je Vladivostok čínskym Haishenwai.

Pripojili sa aj štátny trolovia na internetových diskusných fórach.

  • „Dnes musíme ešte vydržať, ale Číňania si budú pamätať a jedna generácia za druhou si bude pamätať aj naďalej!“
  • „Musíme veriť, že táto krajina predkov sa v budúcnosti vráti domov!“

Ak bude Peking pokračovať v tejto logike, bude si nárokovať územie všetkých ostatných susedov. Čína má pohraničné spory s 18 krajinami vrátane Brunej, Tadžikistanu, Indie, Severnej Kórey, Nepálu, Bhútánu, Malajzie, Mongolska, Južnej Kórey, Pakistanu, Afganistanu, Taiwanu a Filipín. Niektoré z nich si na základe historického precedensu z 13. a 14. storočia nárokuje celé.

Staroveké čínske dynastie - Ming, Qing a Yuan sú príčinou jeho neudržateľných tvrdení. Keď sa druhá svetová vojna skončila, svet prešiel expanzionizmom, Peking to však nechce pochopiť.

Pokiaľ Čína v dobe, keď je v konflikte prakticky so všetkými krajinami juhovýchodnej Ázie, neupraví svoju rétoriku, môže dôjsť k rozkolu s Ruskom, s jedným z mála spojencov, ktorého v súčasnosti má. Aj keď Rusko nie je hlúpe a dobre si pamätá, ako sa Čína snažila už v rokoch 1969, 1991 a 1994 dostať k jeho územiu. Rusko je ale nútené udržiavať zdanlivo úzke vzťahy s Pekingom preto, že ho tvrdo sankcionoval Západ a jeho top spoločnosti sú vytlačené z finančného systému založeného na dolároch.

Moskva je už aj tak znepokojená čínskymi investíciami na ruskom ďalekom východe. Čína umiestnila svojich tankové vojská iba 30 minút od Chabarovska, ruského centra na ďalekom východe. Pľundruje sibírske lesy, keď má na Sibíri viac ako 50 drevárskych podnikov a desiatky tisíc pracovníkov z Číny. Domácich Rusov odmietajú zamestnávať. Napätá situácia bola aj na začiatku epidémie koronavírusu, keď Rusko ako jedno z prvých zastavilo styk s Čínou a na svojom území robilo razie v komunitách čínskych imigrantov, čím si vyslúžilo veľmi ostrú reakciu z Pekingu.

Predchádzajúci článok Ďalší článok